Zázraky sa dejú 1

Prechádzala som sa tmavou ulicou. Každý večer tade chodím, pretože je tam pokoj. Lenže v túto noc tam bolo až príliš rušno, pretože tam otvorili práve dnes jeden bar. To bol nehorázny hluk. Ale prejsť som okolo musela, lebo bývam až pár ulíc za tým novým barom. Bývam už sama, naši sa rozhodli, že je čas aby som sa osamostatnila. Nemala som žiadne námietky a tak som súhlasila.  Podarovali mi krásny byt.

Vracala som sa okolo toho baru domov, keď som uvidela ako piati chalani bijú jedného. Došlo mi ho ľúto, ale nechcela som skončiť podobne. Rozmýšľala som ako mu pomôcť. Nič ma nenapadlo. Tak som sa opatrne pozrela, že čo mu robia. Ostala som dosť prekvapená pretože tí chalani z neho vysávali krv. Upíry. Vo svete je veľa tajomstiev, ale nestretla som niečo takéto. Viem čo si myslíte, prečo nemám strach? Pretože aj ja skrývam tajomstvo. Pochádzam z rodiny pôvodných vlkolakov. Pôvodných nemôže nikto zabiť, ani upír. Ak upír uhryzne pôvodného vlkolaka, dostane do tela jed, ktorý ho zabije, ale nie okamžite, jed sa dostane do tela a za týždeň je po ňom. Jediný, kto ho môže zachrániť je vlkolak. Pozrela som sa na oblohu a dnes ešte nie je spln, no vlkolaci sa dokážu premeniť, kedy chcú. Nemala som v pláne sa premeniť. Trošku sa chcem pohrať, raz za život stretnem upírov. Keď som sa nakukla, uvidela som len troch upírov a dvoch vlkolakov. To ma podržte, oni spolu vychádzajú. Nabrala som odvahy a postavila som sa pred nich. V uličke je totálna tma, takže ma nik v civile nezpozná. „ Dajte mu pokoj,“ povedala som odvážne. Oni sa pozreli na seba a pochopila som, že ja mám by ich dezert. Neváhala som a premenila som sa na vlkolaka. Chalani sa na seba pozreli a usmiali sa. Vlkolaci sa dorozumievajú myšlienkami. „ Tak, to si vychutnám, nemala si sem chodiť zlatko,“ povedal čierny vlk. „ Zabijeme ťa jedným kúsnutím,“ povedal hnedý vlk. „ Sklamem vás, pôvodného vlkolaka nezabijete a to ani upír,“ zavrčala som. Vlci pozreli na upírov a tí sa rozbehli rýchlosťou svetla za mnou. Jednou výhodou pôvodného je, že som rýchlejšia a silnejšia než upíry a ostatní vlkolaci. Ani chvíľu som neváhala a skočila po všetkých upíroch a povalila ich k zemi. „ Len ma uhryzni, v mojej krvi je jed, ktorý vás o týždeň zabije,“ vyhrážala som sa im. Vlci sa na seba pozreli. „ Nás ten jed nezasiahne,“ vyhŕkol čierny vlk. Tak to má pravdu na vlkov platí, moje zabitie. „ Máš pravdu, ale ja vás zabijem a máte smolu,“ povedala som im cez myšlienky. Tí dvaja sa otočili a bežali k lesu, lenže asi zabudli, že som rýchlejšia než oni. Mávnutím prútika som bola pred nima. V očiach mali strach. „ Choďte, kým si to rozmyslím a neopovážte sa niekomu ublížiť,“ varovala som ich. Potom som sa vrátila k tomu chlapcovi, čo ho bili. Premenila som sa na človeka a bežala som sa k tomu chalanovi. Pozrela som sa na neho. Nepáčilo sa mi to uhryznutie. Lepšie som sa pozrela. Uhryzli ho aj upíry aj vlkolaci. Nemám skúsenosti s týmito uhryznutiami. Neostáva mi nič len ich buď zabiť, alebo niečo vymyslieť. Opäť som sa zmenila na vlčicu. Moja srsť bola do hrdzava. Vybrala som sa k lesu. Postavila som sa pri jeden strom a zaostrila sluch. Nič neobvyklé som nepočula, len ako srnka beží. Niekto ju naháňa. To sa mi nepáči, toto je môj rajón. Rozbehla som sa veľmi rýchlo v smere tej srny. Bola som taká rýchla, že ma nik nezavetril. Ale mýlila som sa čierny vlk sa odklonil od ostatných. Vedela som, že ide po mne. Dokáže ma zavetriť, jedine pôvodný vlkolak. On je pôvodný vlkolak, ale nie je odo mňa starší ale mladší. To je lepšie, pretože pôvodný vlkolaci môžu byť potomkami najsilnejšieho vlka na svete alebo silného než ostatní. To bol ten čierny vlk. Nemohla som sa nechať zahanbiť a bežala som za ním, viem že mu práve o to ide. Moje pocity mi to vraveli. Bežala som teda za ním a dosť ďaleko. Potom sa konečne zastavil tam, kde nás nik nemohol rušiť. Postavila som sa pred neho a čakala čo povie. „ Akoto, že nás sleduješ?“ zúril. „ Ste v mojom teritórium,“ zavrčala som na neho. „ Myslíš že ty si v našom, choď inak ťa zabijem,“ vyhrážal sa. Tak toto mi nebude nikto hovoriť. Ukážem mu, kto tu je šéf. „ Nie, nemáš šancu, si pôvodný vlkolak ale si potomkom silnejšieho než ostatní, no ja som potomok toho najsilnejšieho,“  vravela som mu. „ Nemáš proti mne šancu,“ povedal a rozbehol sa ku mne. Neváhala som a skočila som po ňom. Zložila som ho na chrbát a vycerila som na neho zuby. Já ti dám sa mi tu  vyhrážať. Tu určujem pravidlá ja. Snažil sa ma prevaliť, ale nedarí sa mu to. Uhryzol ma do tlapky, lenže mňa to nebolelo. Ma poriadne vytočil tak som vycerila zuby a pevne ho držala pod krkom. Mala som chuť mu prehryznúť tepnu, ale niečo mi to nedovolilo. Neriešila som. „ Daj mu pokoj, špina,“ zavrčal niekto za mnou. Otočila som sa. Ale, ale kto to tu chce schytať. „ Nepočula si!“ povedal upír. „ Počula, ale to neurobím, dokiaľ mi nepoviete čo tu robíte a aký máte dôvod vraždiť v mojom teritóriu,“ vydierala som ich. „ Presťahovali sme sa, tak si zvykni,“ zavrčal ďalší upír. „Čo tu robíš ty?“ spýtal sa vlk. „ Bývam tu už štyri roky a aj budem, nikto mi len tak nevletí do teritória a nebude vraždiť ľudí,“ zavrčala som.  Pozerali na mňa, že čo???? Ale ja im to nedarujem. „ Budeš si musieť zvyknúť, chodíme sem na školu,“ povedal jeden. „ Že nechodíte na Oxford?“ spýtala som sa. Oni len prikývli. „ Tak aspoň by si ste sa mohli predstaviť,“ povedala som im. „ Ja som Liam,“ „ Louis“ „ Niall“ „ Harry“ a ten posledný ó nie, je to Zayn. Kamarát mojej mladšej sestry, spoznala som ho lebo sa kamoší s týmito, to mi vravela sestra. „ Zayn,“ udivene som na neho hľadela. Pozeral na mňa. „ Sal,“  odvetil. Zoskočila som z neho a premenila sa na človeka. On urobil to isté. Obaja sme sa objali. Netušila som, že je pôvodný vlkolak. „ Si sa zmenila,“ usmial sa. „ No aj ty, netušila som že aj ty si vlkolak,“ odvetila som. „ No ani ja, ale akoto, že si silnejšia než ja,“ nechápal. „ Som potomok najsilnejšieho, a ty silného než iní, ale v podstate je to super,“ odvetila som. „ A chalani, toto je sestra Emy, neublíži vám,“ povedal Zayn. „ Nebuď si taký istý, skoro som ťa zabila,“ povedala som mu. „ Som hladný,“ povedal Niall. Pozrela som sa na Zayna a hneď sme boli vlkmi. Bežali sme ako  o závod. Zavetrili sme zviera. Neváhali a skočili po jeleňovi. Potom sme ho dotiahli k ostatným, kde ho upíry vycucali a mi vlci zjedli. Bola som strašne unavená, dnešný deň bol veľmi ťažký. „ Ja pôjdem domov,“ oznámila som chlapcom. „ Ale, prečo, noc je ešte mladá,“ povedal Zayn. Určite má ešte niečo za lubom. Ale som strašne unavená a nechcem sa dostať do problémov. „ Vieš, som strašne unavená,“ vykrúcala som sa z toho. Chvíľu sa na mňa pozeral a prebodával ma pohľadom. „ Ako myslíš, nebudeme ťa zdržovať,“ nadul sa Zayn. Jeho oči sčerveneli. Jeho telo zmohutnelo a jeho svaly sa napli. Toto sa stane ak sa niekto poriadne naštve.