Upíry a vlk pomaly ustupovali dozadu. Nabrala som
v sebe trošku odvahy a postavila som sa pred neho. Vystrčila som
drápy, napla som svoje svaly a z celej sily som zrevala. Ale jemu to
strach nenahnalo, priam naopak. Vyceril na mňa zuby a zaútočil na mňa. To
som sa naštvala už aj ja. Toto si ku mne dovoľovať nebude. Odrazila som sa od
zeme s celej sily a skočila som na neho. Zahryzla som sa mu do krku,
už som chcela prehryznúť tepnu, ale s kríkov zaútočil na mňa ďalší
vlkolak. Držal ma pevne na zemi a vrčal mi do tváre. Lepšie som sa pozrela
a spoznala som svoju mladšiu sestru. Je mi vlastne jedno či jej ublížim
alebo nie. Na mňa útočiť nikto nebude. Do mňa sa nahrnula všetka zlosť čo som
v sebe držala celé tie roky. Sestra zo mňa zoskočila a ustúpila
k ostatným. Otočila som sa k Zaynovi a uprela som na neho môj
zrak. Ale jemu to strach nenahnalo. To
je ono, chce ma vytočiť. V sebe držal všetku zlosť tiež veľmi dlho. „ Sal,
on ťa zabije,“ povedala smutne sestra. „ Vzdaj sa, nemáš proti nemu šancu,
naposledy v tomto stave zabil jedného vlkolaka,“ vravel vlk. Tak už
niekoho zabil, ale nebol to pôvodný vlkolak. Som silnejšia než si myslia. Ja sa
len tak nevzdám. Nemá šancu a riskuje, život je vzácny, nesmie s ním
hazardovať. „ Vzdaj sa, nemáš proti mne šancu,“
precedil pomedzi zuby a samozrejme mrkol. Čiže mi dal znak, že to
je len hra. Zayna chápem. „ Nevzdám sa, vyhrám a ty to vieš,“ žmurkla som
na neho. Zayn sa rozbehol proti mne a ja som urobila to isté. Skočili sme
na seba a bili sa ako o život. Zayn sa mi zakúsil do chrbta, čož bolelo. Zmrštila som chrbát
a prebehla pod neho a zakúsila som sa mu do brucha. Sykol od
bolesti a spadol na zem. Bili sme
sa naozaj, ale len zo srandy, čiže to bolelo ale sme v pohode. Skočila som
na neho a kusla ho do labky ako on predtým mňa. Aby mi to vrátil chytil ma
podkrki, ale tepnu nechal na pokoji. Potom sa prevalila na neho. Obaja sme boli
od krvi. Pozerali sme si do očí. Nádherne žiarili. Nemohla som si pomôcť a olízla som mu nos. Nevydržala som
a musela som sa rozosmiať. „ Prepáč Zayn, ale dlhšie to udržať v sebe
nemôžem,“ smiala som sa. „ To je OK, ani ja,“ rozosmial sa. Je naozaj nádherný.
„ Vy ste ale potvory,“ precedila pomedzi zuby Ema. „ Pokoj, len sme si robili
srandu,“ povedal Zayn. Pozreli sme sa na seba. „ Takto nás vystrašiť,“ urazil
sa Louis. Tak toto je. Potom sme sa všetci rozišli a išli domov.
Ráno som sa zobudila s úsmevom na perách. Keď si
spomeniem na večer, tak mi je trochu blbo. Len jedno mi nejde do hlavy. Prečo
moja sestra bránila Zayna? Chodia spolu? Možno sa mu vyhráža, pretože sme
silnejší a dokážeme ho zabiť. Ale to sa potom porozprávam. Obliekla som sa
a išla do školy.
Dorazila som do školy. Išla som do triedy, kde mi začína
dejepis. Prešla som chodbou a vošla do triedy a sadla som si na
miesto. Akurát zazvonilo a o pár minút prišla do triedy pani učiteľka
s piatymi chalanmi. Samozrejme, že ich poznám. „ Trieda, toto sú vaši nový
spolužiaci, Louis, Liam, Niall, Zayn, Harry,“ predstavila ich. Každý povedali
niečo o sebe, len sa nezmienili čím sú. Potom sa posadili na miesta
a vedľa mňa si prisadol Zayn. To som nečakala. „ Čau Sal,“ šepol Zayn. „
Čau,“ šepla som. Učiteľka sa len pozrela po triede. Usmiala som sa na neho.
Viete, pôvodní vlkolaci dokážu komunikovať cez myšlienky aj v podobe
človeka. Tak som si to chcela vyskúšať. „
Čo budeš robiť po obede?“ spýtala som sa Zayna. „ Chalani chcú ukázať školu,
mohla by si nám ju ukázať?“ odvetil otázkou. „ Iste, ale radšej už vypnem, nech
sa aspoň niečo naučím,“ povedala som. Ďalej som sa venovala dejepisu. A ako na chtíč sme preberali zase
vlkolakov. No učiť sa nič nemusím, lebo som sama vlk a viem všetko čo
potrebujem. Konečne skončila tá nudná hodina a išla som von. Vychádzala
som zo školy na dvor, no vtom som započula krik. Vlci počujú aj zo sto
kilometrov. Musela som pohľadať ostatných. Ale nikde ich nemôžem nájsť. Skúsim
myšlienky. „ Zayn, kde ste!“ poslala som
mu myšlienku. „ Sme v lese, tvoja sestra tam zahnala tri dievčatá,“
dostala som myšlienku späť. „ Bežím,“ poslala som späť. „ Rýchlo, ona ma núti
ich zabiť,“ prišla späť. „ Odmietni, nezabije ťe, stihnem to len mi ver,“ vypla
som sa. Bežala som od školy čo najďalej. Keď som bola v lese bežala
som na miesto kde sa objavila prvý krát. Nechcela som sa meniť, keby
náhodou. Cez celý les sa ozýval krik
dievčat. Zaostrila som sluch a nechala sa viesť srdcom. Srdcom, lebo som
jej sestra a musím na ňu dávať pozor.
Túto schopnosť mám len ja a nik o nej nevie. Bežala som
z posledných síl. Ale dokázala som to. Ani si neviete predstaviť ako ma
bolia nohy. Nikdy som nebežala ako človek. To je tá výhoda byť vlkom. Zaostrila
som zrak a videla asi šesť metrov pred sebou Emu. Chce zabiť Zayna, ktorý
sa nepremenil. On mi verí. Raz za život mi uveril. Ema bola už vlk. A ako
je vidieť dosť veľká, bola totálne naštvaná. Chystala sa skočiť po Zaynovi
a tý upíry po tých babách. To ja nedovolím. Rýchlo som sa rozbežala. „ Daj
mu pokoj!“ zvolala som a premenila som sa v skoku na Emu.
V očiach jej prúdila čierna krv. To nie je možné. Niečo sa stalo, to čo sa
stať nemal. Pretože čierna krv sa nachádza u lordov. Ale ako je to možné,
ako to môže byť ona. Lordov porazí iba pravá láska vlka k druhému vlkovi.
Zhodila ma ako špinavú handru. Musím niečo vymyslieť. Skočila som po nej a ona sa uhla a uhryzla ma. Toto
prehnala. Blížila sa k tým babám, len sa zalizovala. Uhryznutie ma bolelo,
ale postavila som s na nohy. Strašne som sa nasrala, ale inak ako včera.
V mojich očiach prúdila rudá krv.