streda 11. decembra 2013

Zázraky sa dejú 2


Upíry a vlk pomaly ustupovali dozadu. Nabrala som v sebe trošku odvahy a postavila som sa pred neho. Vystrčila som drápy, napla som svoje svaly a z celej sily som zrevala. Ale jemu to strach nenahnalo, priam naopak. Vyceril na mňa zuby a zaútočil na mňa. To som sa naštvala už aj ja. Toto si ku mne dovoľovať nebude. Odrazila som sa od zeme s celej sily a skočila som na neho. Zahryzla som sa mu do krku, už som chcela prehryznúť tepnu, ale s kríkov zaútočil na mňa ďalší vlkolak. Držal ma pevne na zemi a vrčal mi do tváre. Lepšie som sa pozrela a spoznala som svoju mladšiu sestru. Je mi vlastne jedno či jej ublížim alebo nie. Na mňa útočiť nikto nebude. Do mňa sa nahrnula všetka zlosť čo som v sebe držala celé tie roky. Sestra zo mňa zoskočila a ustúpila k ostatným. Otočila som sa k Zaynovi a uprela som na neho môj zrak. Ale jemu to strach nenahnalo.  To je ono, chce ma vytočiť. V sebe držal všetku zlosť tiež veľmi dlho. „ Sal, on ťa zabije,“ povedala smutne sestra. „ Vzdaj sa, nemáš proti nemu šancu, naposledy v tomto stave zabil jedného vlkolaka,“ vravel vlk. Tak už niekoho zabil, ale nebol to pôvodný vlkolak. Som silnejšia než si myslia. Ja sa len tak nevzdám. Nemá šancu a riskuje, život je vzácny, nesmie s ním hazardovať. „ Vzdaj sa, nemáš proti mne šancu,“  precedil pomedzi zuby a samozrejme mrkol. Čiže mi dal znak, že to je len hra. Zayna chápem. „ Nevzdám sa, vyhrám a ty to vieš,“ žmurkla som na neho. Zayn sa rozbehol proti mne a ja som urobila to isté. Skočili sme na seba a bili sa ako o život. Zayn sa mi zakúsil  do chrbta, čož bolelo. Zmrštila som chrbát a prebehla pod neho a zakúsila som sa mu do brucha. Sykol od bolesti  a spadol na zem. Bili sme sa naozaj, ale len zo srandy, čiže to bolelo ale sme v pohode. Skočila som na neho a kusla ho do labky ako on predtým mňa. Aby mi to vrátil chytil ma podkrki, ale tepnu nechal na pokoji. Potom sa prevalila na neho. Obaja sme boli od krvi. Pozerali sme si do očí. Nádherne žiarili. Nemohla som si pomôcť  a olízla som mu nos. Nevydržala som a musela som sa rozosmiať. „ Prepáč Zayn, ale dlhšie to udržať v sebe nemôžem,“ smiala som sa. „ To je OK, ani ja,“ rozosmial sa. Je naozaj nádherný. „ Vy ste ale potvory,“ precedila pomedzi zuby Ema. „ Pokoj, len sme si robili srandu,“ povedal Zayn. Pozreli sme sa na seba. „ Takto nás vystrašiť,“ urazil sa Louis. Tak toto je. Potom sme sa všetci rozišli a išli domov.

 

Ráno som sa zobudila s úsmevom na perách. Keď si spomeniem na večer, tak mi je trochu blbo. Len jedno mi nejde do hlavy. Prečo moja sestra bránila Zayna? Chodia spolu? Možno sa mu vyhráža, pretože sme silnejší a dokážeme ho zabiť. Ale to sa potom porozprávam. Obliekla som sa a išla do školy.

Dorazila som do školy. Išla som do triedy, kde mi začína dejepis. Prešla som chodbou a vošla do triedy a sadla som si na miesto. Akurát zazvonilo a o pár minút prišla do triedy pani učiteľka s piatymi chalanmi. Samozrejme, že ich poznám. „ Trieda, toto sú vaši nový spolužiaci, Louis, Liam, Niall, Zayn, Harry,“ predstavila ich. Každý povedali niečo o sebe, len sa nezmienili čím sú. Potom sa posadili na miesta a vedľa mňa si prisadol Zayn. To som nečakala. „ Čau Sal,“ šepol Zayn. „ Čau,“ šepla som. Učiteľka sa len pozrela po triede. Usmiala som sa na neho. Viete, pôvodní vlkolaci dokážu komunikovať cez myšlienky aj v podobe človeka. Tak som si to chcela vyskúšať. „ Čo budeš robiť po obede?“ spýtala som sa Zayna. „ Chalani chcú ukázať školu, mohla by si nám ju ukázať?“ odvetil otázkou. „ Iste, ale radšej už vypnem, nech sa aspoň niečo naučím,“ povedala som. Ďalej som sa venovala dejepisu.  A ako na chtíč sme preberali zase vlkolakov. No učiť sa nič nemusím, lebo som sama vlk a viem všetko čo potrebujem. Konečne skončila tá nudná hodina a išla som von. Vychádzala som zo školy na dvor, no vtom som započula krik. Vlci počujú aj zo sto kilometrov. Musela som pohľadať ostatných. Ale nikde ich nemôžem nájsť. Skúsim myšlienky. „ Zayn, kde ste!“ poslala som mu myšlienku. „ Sme v lese, tvoja sestra tam zahnala tri dievčatá,“ dostala som myšlienku späť. „ Bežím,“ poslala som späť. „ Rýchlo, ona ma núti ich zabiť,“ prišla späť. „ Odmietni, nezabije ťe, stihnem to len mi ver,“ vypla som sa. Bežala som od školy čo najďalej. Keď som bola v lese bežala som na miesto kde sa objavila prvý krát. Nechcela som sa meniť, keby náhodou.  Cez celý les sa ozýval krik dievčat. Zaostrila som sluch a nechala sa viesť srdcom. Srdcom, lebo som jej sestra a musím na ňu dávať pozor.  Túto schopnosť mám len ja a nik o nej nevie. Bežala som z posledných síl. Ale dokázala som to. Ani si neviete predstaviť ako ma bolia nohy. Nikdy som nebežala ako človek. To je tá výhoda byť vlkom. Zaostrila som zrak a videla asi šesť metrov pred sebou Emu. Chce zabiť Zayna, ktorý sa nepremenil. On mi verí. Raz za život mi uveril. Ema bola už vlk. A ako je vidieť dosť veľká, bola totálne naštvaná. Chystala sa skočiť po Zaynovi a tý upíry po tých babách. To ja nedovolím. Rýchlo som sa rozbežala. „ Daj mu pokoj!“ zvolala som a premenila som sa v skoku na Emu. V očiach jej prúdila čierna krv. To nie je možné. Niečo sa stalo, to čo sa stať nemal. Pretože čierna krv sa nachádza u lordov. Ale ako je to možné, ako to môže byť ona. Lordov porazí iba pravá láska vlka k druhému vlkovi. Zhodila ma ako špinavú handru. Musím niečo vymyslieť. Skočila som po nej  a ona sa uhla a uhryzla ma. Toto prehnala. Blížila sa k tým babám, len sa zalizovala. Uhryznutie ma bolelo, ale postavila som s na nohy. Strašne som sa nasrala, ale inak ako včera. V mojich očiach prúdila rudá krv.

 

utorok 10. decembra 2013

Zázraky sa dejú 1

Prechádzala som sa tmavou ulicou. Každý večer tade chodím, pretože je tam pokoj. Lenže v túto noc tam bolo až príliš rušno, pretože tam otvorili práve dnes jeden bar. To bol nehorázny hluk. Ale prejsť som okolo musela, lebo bývam až pár ulíc za tým novým barom. Bývam už sama, naši sa rozhodli, že je čas aby som sa osamostatnila. Nemala som žiadne námietky a tak som súhlasila.  Podarovali mi krásny byt.

Vracala som sa okolo toho baru domov, keď som uvidela ako piati chalani bijú jedného. Došlo mi ho ľúto, ale nechcela som skončiť podobne. Rozmýšľala som ako mu pomôcť. Nič ma nenapadlo. Tak som sa opatrne pozrela, že čo mu robia. Ostala som dosť prekvapená pretože tí chalani z neho vysávali krv. Upíry. Vo svete je veľa tajomstiev, ale nestretla som niečo takéto. Viem čo si myslíte, prečo nemám strach? Pretože aj ja skrývam tajomstvo. Pochádzam z rodiny pôvodných vlkolakov. Pôvodných nemôže nikto zabiť, ani upír. Ak upír uhryzne pôvodného vlkolaka, dostane do tela jed, ktorý ho zabije, ale nie okamžite, jed sa dostane do tela a za týždeň je po ňom. Jediný, kto ho môže zachrániť je vlkolak. Pozrela som sa na oblohu a dnes ešte nie je spln, no vlkolaci sa dokážu premeniť, kedy chcú. Nemala som v pláne sa premeniť. Trošku sa chcem pohrať, raz za život stretnem upírov. Keď som sa nakukla, uvidela som len troch upírov a dvoch vlkolakov. To ma podržte, oni spolu vychádzajú. Nabrala som odvahy a postavila som sa pred nich. V uličke je totálna tma, takže ma nik v civile nezpozná. „ Dajte mu pokoj,“ povedala som odvážne. Oni sa pozreli na seba a pochopila som, že ja mám by ich dezert. Neváhala som a premenila som sa na vlkolaka. Chalani sa na seba pozreli a usmiali sa. Vlkolaci sa dorozumievajú myšlienkami. „ Tak, to si vychutnám, nemala si sem chodiť zlatko,“ povedal čierny vlk. „ Zabijeme ťa jedným kúsnutím,“ povedal hnedý vlk. „ Sklamem vás, pôvodného vlkolaka nezabijete a to ani upír,“ zavrčala som. Vlci pozreli na upírov a tí sa rozbehli rýchlosťou svetla za mnou. Jednou výhodou pôvodného je, že som rýchlejšia a silnejšia než upíry a ostatní vlkolaci. Ani chvíľu som neváhala a skočila po všetkých upíroch a povalila ich k zemi. „ Len ma uhryzni, v mojej krvi je jed, ktorý vás o týždeň zabije,“ vyhrážala som sa im. Vlci sa na seba pozreli. „ Nás ten jed nezasiahne,“ vyhŕkol čierny vlk. Tak to má pravdu na vlkov platí, moje zabitie. „ Máš pravdu, ale ja vás zabijem a máte smolu,“ povedala som im cez myšlienky. Tí dvaja sa otočili a bežali k lesu, lenže asi zabudli, že som rýchlejšia než oni. Mávnutím prútika som bola pred nima. V očiach mali strach. „ Choďte, kým si to rozmyslím a neopovážte sa niekomu ublížiť,“ varovala som ich. Potom som sa vrátila k tomu chlapcovi, čo ho bili. Premenila som sa na človeka a bežala som sa k tomu chalanovi. Pozrela som sa na neho. Nepáčilo sa mi to uhryznutie. Lepšie som sa pozrela. Uhryzli ho aj upíry aj vlkolaci. Nemám skúsenosti s týmito uhryznutiami. Neostáva mi nič len ich buď zabiť, alebo niečo vymyslieť. Opäť som sa zmenila na vlčicu. Moja srsť bola do hrdzava. Vybrala som sa k lesu. Postavila som sa pri jeden strom a zaostrila sluch. Nič neobvyklé som nepočula, len ako srnka beží. Niekto ju naháňa. To sa mi nepáči, toto je môj rajón. Rozbehla som sa veľmi rýchlo v smere tej srny. Bola som taká rýchla, že ma nik nezavetril. Ale mýlila som sa čierny vlk sa odklonil od ostatných. Vedela som, že ide po mne. Dokáže ma zavetriť, jedine pôvodný vlkolak. On je pôvodný vlkolak, ale nie je odo mňa starší ale mladší. To je lepšie, pretože pôvodný vlkolaci môžu byť potomkami najsilnejšieho vlka na svete alebo silného než ostatní. To bol ten čierny vlk. Nemohla som sa nechať zahanbiť a bežala som za ním, viem že mu práve o to ide. Moje pocity mi to vraveli. Bežala som teda za ním a dosť ďaleko. Potom sa konečne zastavil tam, kde nás nik nemohol rušiť. Postavila som sa pred neho a čakala čo povie. „ Akoto, že nás sleduješ?“ zúril. „ Ste v mojom teritórium,“ zavrčala som na neho. „ Myslíš že ty si v našom, choď inak ťa zabijem,“ vyhrážal sa. Tak toto mi nebude nikto hovoriť. Ukážem mu, kto tu je šéf. „ Nie, nemáš šancu, si pôvodný vlkolak ale si potomkom silnejšieho než ostatní, no ja som potomok toho najsilnejšieho,“  vravela som mu. „ Nemáš proti mne šancu,“ povedal a rozbehol sa ku mne. Neváhala som a skočila som po ňom. Zložila som ho na chrbát a vycerila som na neho zuby. Já ti dám sa mi tu  vyhrážať. Tu určujem pravidlá ja. Snažil sa ma prevaliť, ale nedarí sa mu to. Uhryzol ma do tlapky, lenže mňa to nebolelo. Ma poriadne vytočil tak som vycerila zuby a pevne ho držala pod krkom. Mala som chuť mu prehryznúť tepnu, ale niečo mi to nedovolilo. Neriešila som. „ Daj mu pokoj, špina,“ zavrčal niekto za mnou. Otočila som sa. Ale, ale kto to tu chce schytať. „ Nepočula si!“ povedal upír. „ Počula, ale to neurobím, dokiaľ mi nepoviete čo tu robíte a aký máte dôvod vraždiť v mojom teritóriu,“ vydierala som ich. „ Presťahovali sme sa, tak si zvykni,“ zavrčal ďalší upír. „Čo tu robíš ty?“ spýtal sa vlk. „ Bývam tu už štyri roky a aj budem, nikto mi len tak nevletí do teritória a nebude vraždiť ľudí,“ zavrčala som.  Pozerali na mňa, že čo???? Ale ja im to nedarujem. „ Budeš si musieť zvyknúť, chodíme sem na školu,“ povedal jeden. „ Že nechodíte na Oxford?“ spýtala som sa. Oni len prikývli. „ Tak aspoň by si ste sa mohli predstaviť,“ povedala som im. „ Ja som Liam,“ „ Louis“ „ Niall“ „ Harry“ a ten posledný ó nie, je to Zayn. Kamarát mojej mladšej sestry, spoznala som ho lebo sa kamoší s týmito, to mi vravela sestra. „ Zayn,“ udivene som na neho hľadela. Pozeral na mňa. „ Sal,“  odvetil. Zoskočila som z neho a premenila sa na človeka. On urobil to isté. Obaja sme sa objali. Netušila som, že je pôvodný vlkolak. „ Si sa zmenila,“ usmial sa. „ No aj ty, netušila som že aj ty si vlkolak,“ odvetila som. „ No ani ja, ale akoto, že si silnejšia než ja,“ nechápal. „ Som potomok najsilnejšieho, a ty silného než iní, ale v podstate je to super,“ odvetila som. „ A chalani, toto je sestra Emy, neublíži vám,“ povedal Zayn. „ Nebuď si taký istý, skoro som ťa zabila,“ povedala som mu. „ Som hladný,“ povedal Niall. Pozrela som sa na Zayna a hneď sme boli vlkmi. Bežali sme ako  o závod. Zavetrili sme zviera. Neváhali a skočili po jeleňovi. Potom sme ho dotiahli k ostatným, kde ho upíry vycucali a mi vlci zjedli. Bola som strašne unavená, dnešný deň bol veľmi ťažký. „ Ja pôjdem domov,“ oznámila som chlapcom. „ Ale, prečo, noc je ešte mladá,“ povedal Zayn. Určite má ešte niečo za lubom. Ale som strašne unavená a nechcem sa dostať do problémov. „ Vieš, som strašne unavená,“ vykrúcala som sa z toho. Chvíľu sa na mňa pozeral a prebodával ma pohľadom. „ Ako myslíš, nebudeme ťa zdržovať,“ nadul sa Zayn. Jeho oči sčerveneli. Jeho telo zmohutnelo a jeho svaly sa napli. Toto sa stane ak sa niekto poriadne naštve.